Solárna energia nie je len pre bohatých: Slovenská firma priemerne ušetrí 70% energií aj obyčajným ľuďom

Solárna energia nie je len pre bohatých: Slovenská firma priemerne ušetrí 70% energií aj obyčajným ľuďom

Marek Gála a Matúš Molnár spolu založili firmu Sebestační a pomohli už stovkám domácností aj firiem s prechodom na obnoviteľné zdroje energie.

 

Kde sa zrodila myšlienka vytvoriť Sebestačných?

Matúš: Na začiatku bola moja osobná skúsenosť: staval som dom, dal som si tam elektrokotol a prišiel mi predpis od elektrární, že mám platiť 250 eur mesačne. A to popri hypotéke, dvoch malých deťoch a žene na materskej bolo absolútne nemysliteľné. Navyše som sa už vyžmýkal z peňazí pri samotnej stavbe. Vtedy prišiel Marek, s ktorým sa poznám od malička, a ktorý sa venoval „zelenšej energii.“ Dal som si namontovať tepelné čerpadlo a fotovoltiku a zrazu som platil 40 eur, takže tam bola aj veľmi rýchla návratnosť vstupnej investície.

Marek Gála a Matúš Molnár, Sebestacni, s.r.o.

 

To je obrovský cenový rozdiel

Matúš: Bol to pre mňa brutálny wau efekt. Vtedy som si povedal, poďme to riešiť ďalej a poďme takto pomôcť aj iným ľuďom. S Markom sme vytvorili Sebestačných a išla do toho aj moja manželka Miška, s ktorou sme mali vždy blízko k zeleným témam ako separácia, odpadové hospodárstvo, permakultúra. V tejto oblasti sa nám rozšírili obzory aj počas nášho pobytu na Novom Zélande.

Marek: Matúš sa venoval marketingu a ja som pomaly rozbiehal podnikanie s fotovoltikou a tepelnými čerpadlami. V tomto biznise som sa pohyboval už od roku 2014, keď som bol ešte zamestnaný vo firme, ktorá sa venovala tepelným čerpadlám. Dohodli sme sa, že Matúš skúsi urobiť kampaň a tá kampaň bola tak úspešná, a tak nám to spolu zafungovalo, že sme sa rozhodli založiť novú firmu spolu a spojiť moje skúsenosti s obnoviteľnými zdrojmi energie s Matúšovým know-how z marketingu.

Aké boli začiatky? 

Marek: Bolo to ešte pred Koronou a bolo to dobré obdobie na osvetu o obnoviteľnej energii. Bolo veľmi málo firiem, ktoré sa obnoviteľným zdrojom venovali. Ako sme to spolu naštartovali, prišiel obrovský boom aj obrovský dopyt. Takže sme boli hodení od začiatku do vysokého tempa.

Energetické korporáty sa obnoviteľným zdrojom venujú tiež. Je to veľká konkurencia? 

Marek: Problém veľkých nadnárodných firiem je, že mali strašne ustrelené ceny pri obnoviteľných zdrojoch, robili síce veľké kampane, ale prakticky tú istú službu vo veľmi vysokej kvalite sme vedeli dodať za polovicu, takže to bola od začiatku naša konkurenčná výhoda. Hoci sme samozrejme nemali také prostriedky na marketing, ale najlepšie nám aj tak vždy fungovali referencie a robota, ktorá bola za nami.

Matúš: Pre nás to bola, aj je paradoxne často výhoda. Keď som prišiel za zákazníkmi, často tam predtým už bol človek z korporátu. A zrazu, keď som mu dal väčšiu zostavu a o polovicu nižšiu cenu, bolo to pre nich dobre merateľné a veľmi často si potom fotovoltiku alebo čerpadlo tí ľudia zobrali od nás. Samozrejme, časom museli aj veľkí hráči trošku tú filozofiu upraviť, ale stále sú tam veľké rozdiely v cene a som presvedčený, že aj v kvalite.

Čo boli v posledných rokoch momenty, ktoré najviac ovplyvnili trh s obnoviteľnými zdrojmi? 

Marek: Korona bola taký prvý veľký impulz, kedy ľudia začali masovejšie rozmýšľať nad obnoviteľnými zdrojmi. Tým, že zostávali doma, míňali viac energie. A zároveň šetrili na dovolenkách a cestovaní, či kultúre, takže mali aj prostriedky na obnoviteľné zdroje. Najmä, keď im tá investícia dávala zmysel z hľadiska dlhodobého šetrenia.

Matúš: A potom prišla vojna na Ukrajine vo februári 2022 a to bol ďalší zlomový bod. Energetická kríza sa stala jednou z najskloňovanejších fráz a ľudia pochopili, že tie tradičné zdroje energií už nie sú udržateľné a že keď nechcú byť závislí od geopolitiky, ale aj od veľkých hráčov určujúcich ceny, musia sa začať zamýšľať aj nad alternatívnymi zdrojmi energie.

Ale pre trh so zelenou energiou to malo aj tienistejšie stránky

Matúš: Vtedy začal tento segment výrazne rásť a zrazu začali vznikať firmy ako huby po daždi. Sadrokartonisti odrazu robili fotovoltiku. Však panel ako panel.

Marek: Strašne vyleteli nielen ceny za energie, ale aj za materiál, ktorý bol pre nás nevyhnutný. To zdvihlo nielen ceny, ale aj veľmi predĺžilo dodacie doby. Často nám chýbali drobné súčiastky do zostáv pre zákazníkov, lebo boli obrovské výpadky. Veľa firiem nakúpilo vtedy draho súčiastky, aby si ich naskladnili a potom keď ceny výrazne klesli, museli firmy zatvoriť, lebo to proste ekonomicky nevychádzalo.

Ako si dať pri obnoviteľnej energii pozor na kvalitu?

Marek: Overiť si komponenty, ktoré chce firma použiť, overiť si skúsenosti, overiť si na finstate, či tá firma má nejakú históriu. Problém je, že veľa firiem dá zákazníkovi najlacnejšie komponenty, menšiu zostavu, ako potrebuje, vykašlú sa na bezpečnostné prvky a nemontujú to kvalifikovaní montéri. Lebo to zákazníkovi ani nenapadne konfrontovať. On si to vyberie, lebo dostal najnižšiu cenu, ale netuší, aké nástrahy ohľadom kvality tam reálne sú. My tam dávame panely, ktoré majú 30 ročnú záruku lineárneho výkonu. Čiže ten panel aj po 30tich rokoch bude dodávať minimálne 80% výkonu.

Matúš: Elektrika nie je „sranda.“ Je to veľmi neseriózne, keď v tomto segmente idú mnohí „biznismani“ len po peniazoch a rýchlom zisku. Niektorí zákazníci si to dokonca chcú inštalovať sami, čo naozaj môže byť nebezpečné.

 

ukážka realizácie prác, Sebestacni, s.r.o

 

 

Čo je najobľúbenejšia zelená energia Slovákov?

Marek: Dlhodobo to bola fotovoltika, ale momentálne najviac idú tepelné čerpadlá. Aj kvôli neistote na trhu s plynom ľudia vo veľkom v poslednej dobe prechádzali práve na tepelné čerpadlá. Je to obrovská budúcnosť vykurovania nielen na Slovensku, ale v celej Európe. Tým, že sa Európa zbavuje fosílnych palív, tepelné čerpadlo je najrozumnejšia alternatíva.

Kedy je najlepší čas na tepelné čerpadlo? 

Matúš: Ja hovorím, že už včera bolo neskoro, lebo tie ceny idú každý rok o 5-8% hore. Napríklad v spomínanom roku 2022 stúpli ceny čerpadiel až o 16%. Ale stále je to veľmi rozumná investícia, lebo v dlhodobom horizonte, aj kvôli tlakom EÚ na tento spôsob vykurovania, sa predpokladá oveľa vyšší nárast. Životnosť kvalitného čerpadla pri kvalitnej inštalácii je približne 25 rokov.  

Aké máte skúsenosti a odporúčania pri rekuperácii?

Matúš: Rekuperácia je najvyššia nevyhnutnosť pri novostavbe. Podľa mňa je to úplný základ. Stavebníci dnes zatepľujú domy, dajú tam troj-sklá, ktoré sú zvukovo aj tepelne izolované a zrazu tam nemá človek ako dostať vzduch. Kedysi ľudia mali drevené sklá a škáry na domoch a ten vzduch sa tam prirodzene vedel dostať aj keď to nebolo ideálne riešenie. A dnes, keď chce človek v dome čerstvý vzduch, musí si na 20 minút otvoriť okná. A všetok vykúrený vzduch pustí von. A ten zdroj tepla sa stále a stále snaží dokurovať. Čiže vznikajú obrovské tepelné straty a to kúrenie je neefektívne.

Marek: Rekuperácia donesie čerstvý vzduch zvonku a vydýchaný vzduch ťahá von cez výmenník. Tam sú hliníkové lamely, ktoré zohrievajú vnútorný vzduch na 21 stupňov. Zvonku ide 5 stupňový vzduch a preteká cez lamely, a ten vzduch má zrazu 20 stupňov a preteká do vnútra, ale čerstvý a zohriaty. Dnes používame rekuperácie, ktoré majú 95 percent účinnosti tepla. Čiže je tam len 5 percentná strata. Rekuperácia stále prináša dovnútra čerstvý vzduch. Počas spánku potrebuje človek zhruba 800 kubíkov vzduchu. Ten čerstvý vzduch  kontinuálne do tej spálne nedostanete, lebo by ste museli každých 20 minút vstať a otvoriť na 5 minút okno, aby ste dostali rovnaký efekt ako pri rekuperácii. Čiže s rekuperáciou spíte ako pod holým nebom, s kvalitným vzduchom, ale zároveň máte tepelný komfort.  Navyše sa nerosia sa okná a odpadá problém s vlhkosťou a plesňami, čo je veľmi rozšírené na Slovensku.

Má zmysel urobiť si rekuperáciu aj v staršom dome? 

Matúš: Je to náročnejšie aj montážou aj finančne, ale bežne to robíme a zmysel to má. Ale všetko zákazníkovi najprv zanalyzujeme a vypočítame. Hovoríme veci na rovinu a stáva sa, že ten výsledok je, že v konkrétnom prípade tá rekuperácia zmysel nedáva. Samozrejme, je ideálne na to myslieť pri novom dome.

Marek: Keď je vonku napríklad 0 stupňov a poriadne sa vyvetrá, dostane sa dnu ten 0 stupňový vzduch a musí sa zase vykúriť, aby sa dohnala teplotná strata. Pri rekuperácii sa ten 0 stupňový vzduch zvonku stretne s tým teplým vnútorným cca 22 stupňovým a oni si medzi sebou vymenia energiu. Ten 0 stupňový si z toho vnútorného zoberie až 95% energie. Takto je to oveľa efektívnejšie z hľadiska predchádzania tepelným stratám.

Rekuperácia asi dáva zmysel najmä v rozšírených „satelitných mestách“

Matúš: Presne tak, v posledných rokoch vznikajú nové obytné štvrte najmä pri poliach. Býva tam strašne veľa prachu, ktorý neustále doma víri a nepomáha to ani alergiám a chorobnosti. Pri rekuperácii nepotrebujete ani otvoriť okno a tým pádom sa ten prach nedostane dnu. Je tam pachový filter aj uhlíkový filter, takže ochrana pred znečistením je na vysokej úrovni.

Ako stojíme na Slovensku so zelenými strechami?

Matúš: Na zeleň na strechách musí ešte náš trh dozrieť. Stavebné zákony ich v mnohých zahraničných krajinách viac-menej prikazujú, lebo stavebníci tým musia „kompenzovať“ betónové plochy, ktoré stavajú. Stredná Európa patrí medzi najohrozenejšie lokality, čo sa týka sucha. Väčšinu zrážkovej vody, ktorá je vzácna, splavujeme preč. Zelená strecha má kalíšky, ktoré sa naplnia vodou a na tej streche tak dokážete udržať veľké množstvo zrážkovej vody. Pomaly sa vyparuje cez letné horúčavy a robí mikroklímu okolo domu. Čistí vzduch, je to doslova magnet na prach. Keď rovnú strechu zakryjeme zelenou strechou, výrazne predĺžime aj životnosť, pretože pri rovných strechách má guma, ktorá sa tam dáva veľmi obmedzenú trvácnosť. Mnohí zákazníci, ktorí si tento produkt dali, zistili, že už zrazu nepotrebujú ani klímu.

Ako sme na tom pri obnoviteľných zdrojoch v porovnaní so zahraničím? 

Marek: Zahraničie je nám vzdialené na míle, v takom Holandsku sa tieto veci učia na základnej škole ako povinný predmet. Pôsobíme ale aj v Čechách a už oni sú ďaleko pred nami. Kým na Slovensku je to oblasť, ktorá je stále vyhradená skôr pre nadšencov a ľudí so záujmom o ekológiu, v mnohých okolitých krajinách je to úplný štandard, ktorý dáva ľuďom aj prudký ekonomický zmysel.

Matúš: Napríklad v Taliansku nepostavíte novú budovu, bez toho, aby ste tam dali fotovoltiku. V Nemecku aj v iných západných krajinách podporujú obnoviteľné zdroje tiež mestá a úplne bežne majú panely aj obyčajní ľudia na balkónoch v panelákoch.

Ako sa nám darí so zelenou transformáciou, ktorou sme zaviazaní aj v rámci EÚ?

Matúš: V roku 2015 sme sa v Parížskej klimatickej dohode zaviazali do roku 2030 znížiť uhlíkovú stopu o 50% a do roku 2050 na nulu. A zatiaľ čo Česi, Maďari aj Poliaci mobilizovali sily a začali posilňovať infraštruktúru a stavať nové trafo stanice, na Slovensku sme úplne zaspali dobu. Máme tu stále trafo stanice z 50. tych rokov, ktoré absolútne nenasvedčujú tomu, že by tu mala prebiehať nejaká zelená transformácia.

Marek: Zároveň veľmi do tohto biznisu vstupujú distribučné spoločnosti, ktoré často brzdia pripojenia do siete. Čiže sa môže stať, že váš sused ešte má fotovoltiku, ale vám to už nepovolia. Žiaľ nový energetický zákon, na ktorý už dlho čakáme, je v nedohľadne.

A teraz poďme k tomu, čo ľudí zaujíma najviac. Koľko môže bežný človek pri prechode z klasickej energie na alternatívnu ušetriť? 

Marek: Čím je v dome vyššia spotreba energie, tým je aj väčšia príležitosť ušetriť. Ak má niekto tepelné čerpadlo, bazén alebo elektromobil, tak tam je aj najvyššie ušetrenie oproti klasickej energii. Takisto, keď je to viacčlenná domácnosť a míňa sa viac teplej vody. V takýchto prípadoch vieme ušetriť reálne 70-80% oproti účtom za klasickú energiu.


ukážka realizácie prác, Sebestacni, s.r.o

 

Čo sú základné predpoklady, aby malo zmysel takúto zmenu urobiť? 

Marek: Základom je dobre navrhnutá fotovoltická elektráreň. Počas dňa sa vďaka nej môže efektívne chladiť dom, prebytky z elektriny môžu nabíjať auto a vieme tak spotrebovať takmer každý watt, ktorý sa vyrobí na streche. Vtedy je návratnosť najrýchlejšia aj pomer úspory je najvyšší.

Matúš: Na Slovensku je stále množstvo obcí, ktoré nie sú plynofikované. Tam majú ľudia indukčné dosky, bojlere, sušičky, práčky, elektrokotle. A presne v týchto oblastiach je veľmi vhodné tepelné čerpadlo a fotovoltika.

Čiže kombinácia tepelné čerpadlo a fotovoltika je spravidla najefektívnejšia? 

Marek: Presne tak. Tepelné čerpadlo si odmeria vonkajšiu aj vnútornú teplotu a dodáva do domu len to minimálne množstvo energie, ktoré ten dom potrebuje. Najvyššie úspory u nás majú práve zákazníci, keď tepelné čerpadlo skombinujú s fotovoltikou.

 Na Slovensku máme stále zaujímavé dotácie na solárnu energiu. Ľudia však majú z tej byrokracie obavy. Viete to všetko vybaviť za nich? 

Matúš: Áno, zastrešujeme komplet celý proces, od A po Z. Samotné dotácie aj celú komunikáciu s distribučnými spoločnosťami.  

Veľký gamechanger je elektromobilita. Ako sa dá efektívne využiť fotovoltaika v tomto smere? 

Matúš: Sú v zásade dva typické scenáre, ako ľudia využívajú a nabíjajú elektromobily a plug-in hybridy. Jeden náš typický zákazník jazdí z dediny do mesta každý deň do práce a cez víkend, kedy oddychuje doma alebo ide na dlhší výlet druhým autom, si dá elektromobil nabíjať. Druhý typ zákazníka si auto nabíja cca dvakrát počas týždňa cez deň a potom na ňom celý týždeň jazdí, či už do roboty alebo s deťmi po krúžkoch a podobne.

Smerujeme k tomu, že naše domy budú také malé efektívne samoudržateľné elektrárne? 

Marek: Fotovoltika je vlastne malá lokálna distribučná sieť. A čím ich bude viac, tým bude tá národná distribučná sieť viac odľahčená.

Matúš: Keď Rusi obsadili elektráreň v Záporoží, uvedomili si aj v EÚ, že je omnoho efektívnejšie, keď bude mať každý dom vlastnú mini elektráreň a nebudeme tak závislí na tom, že niekto odstaví obrovský zdroj energie a všetci dostanú šach mat. Je to doslova aj otázka národnej bezpečnosti.